Navždy však v pamäti športových fanúšikov zostane ako hokejista, ktorý
pomohol naštartovať novú, samostatnú éru slovenského hokeja a mal
výrazný podiel na postupe reprezentácie do B i A-kategórie majstrovstiev
sveta. "Za najväčší úspech mojej kariéry považujem dar, že som celý
môj hokejový život mohol robiť prácu, ktorá bola mojim snom, koníčkom a
vášňou. Úspechy sa dostavovali postupne a niektoré z nich boli naozaj
pamätné. Nielen pre mňa, ale aj pre moju rodinu a hokejovú verejnosť.
Boli to napríklad ZOH v Lillehammeri a postupové dva góly v C skupine
proti Bielorusku alebo bronzové medaily za reprezentáciu ČSSR," uviedol pre TASR.
Ako pripomenul, svoju kariéru odohral v Európe, za Duklu Trenčín kde strávil "naozaj krásne hokejové roky". Potom vo Švédsku, Nemecku, Česku a Fínsku. Aj keď bol draftovaný Bostonom Bruins, v NHL nehral.
Narodil sa 31. januára 1964 v Martine, kde aj začínal aj s hokejom. V
najvyššej československej súťaži debutoval v roku 1984 ako hráč Dukly
Trenčín, kam prestúpil v rámci povinnej vojenskej služby. S klubom
získal v rámci československej a slovenskej hokejovej ligy štyrikrát
striebro a jedenkrát bronz.
Boston ho draftoval v roku 1989 v 7. kole zo 143. miesta, pôsobil však
iba v Európe. Hral vo švédskych kluboch Södertälje a Frölunda, v
nemeckom Kaufbeurene, v českých kluboch HC Vsetín a HC Zlín a vo fínskom
Ässäte Pori. Počas pôsobenia v HC Vsetín klub získal v rámci českej
hokejovej extraligy v sezóne 1996/1997 zlatú medailu.
Legendárny center štartoval na troch ZOH, v Calgary 1988 získal bronz.
Medaily rovnakého lesku vybojoval aj dvakrát na MS (1989, 1990). Stál aj
pri samom zrode slovenskej reprezentácie. "Najmä prvé roky pod
vedením pána Šuplera boli nezabudnuteľné. Bol u nás jedným z prvých
trénerov, ktorý zaviedol do mužstva demokratický, ľudský princíp," uviedol Haščák.
Ako prezradil, konkrétny hokejový vzor nikdy nemal. "Keďže som hrával
ako center, tak som obdivoval Ivana Hlinku, Vladimíra Růžičku a Petra
Šťastného. Hrával som s niekoľkými výbornými hráčmi ako v kluboch, tak
aj v reprezentáciách. Dodnes mám s nimi výborný vzťah a spomínam si na
pekné chvíle, ktoré sme prežili," zdôraznil TASR jubilant.
Do pamäte fanúšikov sa zapísal najmä dvoma gólmi do siete Bieloruska pri
víťazstve 2:1 v poslednom zápase C-kategórie MS 1994 v Poprade, čím
zabezpečil Slovákom postup do "béčka". Zúčastnil aj na MS 1995 v
Bratislave, kde Slovensko postúpilo do najvyššej kategórie, i prvého
šampionátu medzi elitou - MS 1996 vo Viedni. V slovenskej reprezentácii
odohral spolu 60 zápasov a strelil v nich 17 gólov. Kariéru ukončil v
sezóne 2000/2001 v Dukle Trenčín, kde sa následne stal na tri roky
športovým riaditeľom.
Od roku 2003 pôsobil 19 sezón ako skaut postupne pre Boston Bruins, Los Angeles Kings a New York Rangers. "Táto
práca sa mi veľmi páčila a napĺňala ma. V rokoch 2022 až 2023 som mal
tú česť pracovať ako asistent generálneho manažéra v slovenskej
reprezentácii a musím povedať, že na obidvoch MS (Riga, Helsinky) sme
boli veľmi blízko semifinále. Najkrajšie spomienky však mám z OH v
Pekingu, kde sa mužstvu podarilo vybojovať historicky bronz, na čo som
veľmi hrdý. Posledná moja zastávka bola v Bratislave, kde som pracoval
jednu sezónu a na začiatku druhej ma prepustili. Hokej je o víťazstvách,
ale aj prehrách, ako samotný život a preto to tak aj beriem," prezradil.
Aktuálne Haščák nepracuje a venuje sa rodine. "Verím, že za pár mesiacov dostanem prácu. Najradšej by som sa vrátil späť ku skautingu,“ uviedol pre TASR. Dodal, že s manželkou Janou prežili veľa krásnych rokov a vychovali dve deti - Mareka a Nicolu. "Musím povedať že sme na nich veľmi hrdí," uzavrel.